História obce

Obec Veľký Slavkov leží v severozápadnej časti Spiša, na južnom svahu Vysokých Tatier. Okolie Veľkého Slavkova bolo osídlené nepretržite od eneolitu. Nálezisko šwiderienu s rádiolaritovými úštepmi, mikrolitickým kremeňom na ostrovnom pahorku Burich – Pingos prezrádzajú, že kedysi ležala obec severnejšie, bližšie k Tatrám.

Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1251, kedy jej obyvatelia patrili Turčianskemu konventu a ako Nemci sa usadili na mieste terajšej obce. Slavkov sa takto zaradil medzi spišské mestá, ktoré užívali výsady Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271. Po zálohovaní 13 miest Spoločenstva poľským kráľom, patril Slavkov do Provincie XI. spišských miest.
Okolo roku 1465 sa dostal do vlastníctva Zápoľských a bol jedným z jedenástich miest patriacich Spišskému hradu. V súvislosti s dejinami a postavením obce je známe, že chotár Veľkého Slavkova siahal hlboko do Vysokých Tatier a jeden z ich najvýznamnejších štítov má názov podľa neho – Slavkovský štít (2452 m). Písomná zmienka o trojdňovom výstupe na tento štít v júni 1664 sa zachovala vďaka Jurajovi Bucholtzovi v opise z roku 1718. K významným rodákom patrí i Dr. Michael Guhr – zakladateľ liečební v Tatranskej Polianke i hoteliér Pavel Weszter.